Prevencia rizika katétrových infekcií močových ciest

Infekcie močových ciest patria k najrozšírenejším nemocničným infekciám a spolu s pooperačnými infekciami rán a infekciami dolných dýchacích ciest, ako je napríklad pneumónia, predstavujú viac ako 20 %^2,3. V nechirurgických odboroch sú infekcie močových ciest v skutočnosti najčastejším typom nemocničnej infekcie⁴. Nemocničné infekcie močových ciest sa môžu získať v samotnej nemocnici alebo krátko po hospitalizácii.

Približne 80 % nemocničných infekcií močových ciest je spojených s katétrom. 15 až 25 % pacientov má počas pobytu v nemocnici zavedený katéter a na jednotkách intenzívnej starostlivosti je toto percento ešte vyššie.³ Ako ukazujú tieto údaje, táto problematika sa týka všetkého nemocničného personálu.

Nekomplikované infekcie močových ciest patria aj k najčastejším ambulantným infekciám⁵ a predstavujú riziko pre osoby, ktoré sa samy katetrizujú doma.

Pojem "infekcia močových ciest" označuje zápaly močových ciest. Spôsobujú ich najmä baktérie. Hlavnou príčinou nekomplikovaných infekcií močových ciest (77 %) sú gramnegatívne baktérie E.coli. Infekcie môžu vyvolať aj grampozitívne baktérie, ako je Staphylococcus aureus a iné stafylokoky ⁶

. Vyššie riziko infekcie je u pacientov, ktorí

• sú starší
• majú cukrovku
• trpia poruchami funkcie močového mechúra alebo
• chronickou retenciou moču.²

Väčšina nemocničných infekcií močových ciest vzniká po diagnostických alebo terapeutických opatreniach, ako je katetrizácia dolných močových ciest. Infekcie sú vo všeobecnosti vyvolané endogénnymi baktériami v gastrointestinálnom trakte, urogenitálnom trakte a perianálnej oblasti.
Za určitých okolností však môžu byť nemocničné infekcie močových ciest spôsobené aj exogénnymi patogénmi. Existujú štyri hlavné príčiny katétrových infekcií močových ciest:^7,8

Ak infekcia močových ciest spojená s katétrom zostane neodhalená, patogény sa môžu ďalej šíriť a spôsobiť zápal obličkovej panvičky (pyelonefritídu) alebo v najhoršom prípade sepsu.7,8 Zavedenie katétra si preto vyžaduje neustálu starostlivosť a pozornosť: Dôkladná dezinfekcia oblasti genitálií pred zavedením katétra slizničnými antiseptikami, ako je octenisept^®, je mimoriadne dôležitá na prevenciu infekcie.

V rámci stratégie prevencie by ste mali vždy dodržiavať tri základné zásady, aby bolo riziko infekcie čo najnižšie:

čisté pracovné metódy: Je to dôležité najmä pri zavádzaní katétra, aby sa zabránilo prenikaniu exogénnych patogénov do močových ciest. Profesionálne umývanie a dezinfekcia rúk sú nevyhnutné, rovnako ako používanie sterilných materiálov. V rámci možností používajte len uzavreté systémy na odvod moču.

udržiavanie krátkej doby in situ katétra : Katétre by mali vo všeobecnosti zostať in situ len tak dlho, ako je to absolútne nevyhnutné. Skrátenie doby, počas ktorej zostávajú v tele, znižuje riziko infekcie.³ Z tohto dôvodu je najlepšie, ak indikáciu denne prehodnocuje ošetrujúci lekár.

pravidelná výmena: Katéter vymieňajte podľa predpisu. To môže znížiť riziko infekcií močových ciest spojených s katétrom až o 65 percent ³.

Správna hygiena rúk pred každým zákrokom s katétrom zohráva dôležitú úlohu pri prevencii kontaminácie exogénnymi patogénmi. Okrem toho by mal personál pred zavedením katétra vždy skontrolovať, či je to naozaj potrebné, aby sa predišlo zbytočnej katetrizácii. Optimálne preventívne opatrenia môžu v konečnom dôsledku pomôcť znížiť riziko infekcie až o 70 % ².

Katétre do močového mechúra sa používajú na diagnostické aj terapeutické účely. Môžu byť rozdelené:

• podľa spôsobu umiestnenia: transuretrálne (cez uretru) a suprapubické katétre (cez brušnú stenu)
• podľa doby in situ: jednorazové a permanentné katétre

Existuje množstvo rôznych indikácií na umiestnenie katétra do močového mechúra, od monitorovania funkcie obličiek, retencie moču alebo pooperačnej starostlivosti po veľkých chirurgických zákrokoch, ako je napríklad prostatektómia. Z tohto dôvodu musia ošetrujúci lekári robiť individuálne rozhodnutia pre všetkých svojich pacientov.

Transuretrálne katétre sa zavádzajú pomaly cez močovú trubicu, až kým sa nedostanú do močového mechúra. Podľa toho, ako dlho zostávajú v močovom mechúre, sa delia na dva typy: ⁹

Trvalé katétre sa používajú najmä vtedy, ak existuje vysoké riziko opakovaného zadržiavania moču, ak je potrebná ďalšia liečba alebo operácia. Katétre na jedno použitie a intermitentné katétre si môžu na rozdiel od permanentných katétrov zavádzať aj samotní pacienti (samokatetrizácia). Pacienti musia byť odborne poučení o tom, ako sa majú samokatetrizovať.

Nemecká komisia KRINKO (Komisia pre nemocničnú hygienu a prevenciu infekcií) uvádza, že ak je to možné, vždy by sa mali uprednostniť katétre na jedno použitie pred permanentnými katétrami ¹⁰.

Jednorazová katetrizácia sa vykonáva približne šesťkrát denne podľa potreby. ¹¹ Na vlastnú katetrizáciu aj katetrizáciu pracovníkom je potrebný špeciálny katétrový set.
Alternatívne sa môže používať aj permanentný katéter.

Hygiena má pri zavádzaní katétra najvyššiu prioritu . Dezinfekcia je preto obzvlášť dôležitá: na dezinfekciu vonkajšej časti genitálií je nevyhnutný antiseptický dezinfekčný prostriedok na sliznice, ako je octenisept^®, ako aj vhodný dezinfekčný prostriedok na ruky, ako je desmanol^®.

V závislosti od typu katetrizácie sa môžu použiť aj iné spotrebné materiály.

Niektorí pacienti uprednostňujú samokatetrizáciu pred katetrizáciou zdravotníckym personálom pretože im umožňuje zostať alebo sa vrátiť k mobilite, nezávislosti a schopnosti žiť bez pomoci ¹².